Tatranská korešpondencia

     Do Vysokých Tatier prišiel pražský nemecký spisovateľ Franz Kafka (1883-1924) z vlastného rozhodnutia v snahe uniknúť životu a súčasne s úmyslom zachytiť unikajúci život. Prvé príznaky otvorenej pľúcnej tuberkulózy zaznamenáva v r. 1917 a v priebehu nasledujúcich troch rokov absolvuje niekoľko liečebných pobytov v rôznych penziónoch. Na prelome rokov 1919/1920 prekladá česká novinárka Milena Jesenská-Polaková do češtiny jeho poviedku Topič a medzi autorom a prekladateľkou sa rozvinie najskôr živá korešpodencia, neskôr hlboký citový vzťah kulminujúci v čase jeho pobytu v penzióne Ottoburg v talianskom horskom stredisku Merano. Na celkom krátky okamih Kafka podľahne ilúzii, začne veriť v možnosť svojho zaradenia do ľudského spoločenstva, do normálneho života. Ale už koncom leta sa pokúša o únik uvedomuje si, že to všetko bol len sebaklam. Merano neprinieslo očakávané výsledky, preto Kafka uvažuje o ďalšom liečebnom pobyte. Pôvodne to malo byť niektoré rakúske sanatórium (Grimmenstein, Viedenský les), ale on v poslednej chvíli mení svoje rozhodnutie a vyberá si Vysoké Tatry (13.12.1920 to avizuje v liste priateľovi M. Brodovi). Celý jeho tatranský pobyt je svojím spôsobom poznačený citovým vzťahom k Milene Jesenskej.
Do Tatranskej Lomnice prichádza Franz Kafka sám, v jasný zimný večer 18.12.1920. S nadšením vníma cestu zasneženým lesom na saniach do Matliarov. Ale prvý dojem z miesta ubytovania je taký nepriaznivý, že sa rozhodne odísť hneď na druhý deň do iného tatranského sanatória. Ale postupne sa upokojí, najmä keď ráno v slnečnom svite je všetko inak. Zvykne si, zabýva sa, na niekoľkokrát si predĺži dovolenku. Ostane osem mesiacov.
Osadenstvo kúpeľov tvoria prevažne spišskí Nemci, klientelu Maďari, čiastočne Česi, žiadni Slováci. Je tu veľa Židov. Kúpeľným lekárom je dr. Leopold Strelinger, s ktorým Kafka dobre vychádza. Zoznámi sa s medikom Robertom Klopstockom (ich priateľstvo pretrvá až do Kafkovej smrti), píše listy príbuzným a priateľom. Jeho tatranská korešpondencia je pomerne rozsiahla. Okrem týchto epistolárnych textov však v Tatrách pravdepodobne nevznikli žiadne umelecké texty, i keď na základe istých indícií (časovým vymedzením) to nemožno celkom vylúčiť. Kafka však napísal krátky článok do spišských nemeckých novín Karpathenpost.
    Z Tatranských Matliarov odišiel 27. augusta 1921 v starých, špinavých vagónoch takého preplneného rýchlika, že nebolo miesto ani na státie. Takmer zázrakom sa za Vrútkami uvoľnilo miesto. Krátko po návrate z Tatier začína písať svoj román Zámok.