Tatranská korešpondencia

     Tatranské texty

     Slovensko navštívil český maliar Otakar Štáfl (1883-1945) po prvý raz roku 1912. V tom čase na dvadsaťosemročného umelca mimoriadne zapôsobila rázovitá stredoslovenská dedina Detva. Už vtedy upútali jeho pozornosť drevené vyrezávané kríže na miestnom cintoríne. Uložil si tento vnem do pamäti, aby sa k nemu vrátil s jasným zámerom o desať rokov neskôr.
Nepoznáme presné okolnosti ani čas príchodu O. Štáfla na Štrbské Pleso. Môžeme sa len domnievať, že prišiel krátko po vzniku Československej republiky, koncom roku 1919 alebo začiatkom roku 1920. Ubytoval sa v hoteli Kriváň, ktorý roku 1921 prepojili s práve dokončeným hotelom Hviezdoslav, kde si umelec zriadil maliarsky ateliér. S vervou sa pustil do práce, maľoval najmä akvarely tatranských scenérií vo všetkých ročných obdobiach. S istotou vieme, že už v januári 1922 mal pripravený súbor 120 tatranských akvarelov. Roku 1926 sa zoznámil s devätnásťročnou Vlastou Koškovou (1907-1945), nádejnou spisovateľkou a budúcou známou horolezkyňou. Vlasta prišla do Tatier roku 1927 a hneď sa začala systematicky venovať horolezectvu. 9. septembra 1929 sa jej podaril jedinečný výkon - spolu s Alexandrom Škarvanom (1902-1956), zdolala Ihlu v Patrii, ktorá po viac desaťročí niesla v horolezeckých kruhoch názov Veža Vlasty. Roku 1928 vyšiel Štáflovi známy album akvarelov Vysoké Tatry.
     Koncom roku 1928 vyhral O. Štáfl konkurz na prenájom Chaty pri Popradskom plese. Za spolunájomcu si vybral Václava Fišku. Prenájom bol oficiálne platný od 1.4.1929.
Otakar Štáfl sa takmer celé jedno desaťročie intenzívne venoval myšlienke založenia horského Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách. Zvlášť intenzívne po roku 1932, keď sa zoznámil s mladým Alojzom Lutonským, tajomníkom KČST v Novom Smokovci. Našiel v ňom obetavého a vytrvalého spolupracovníka, ale aj dobrého priateľa na celý život.
Roku 1936 sa na Symbolickom cintoríne začala stavať kaplnka podľa projektu Ing. R. Vosyku. Počnúc týmto rokom sa v predvečer Dušičiek na tomto mieste začali pravidelne schádzať priaznivci hôr, aby si pietnou spomienkou pripomenuli ich obete. Venčeky na kríže pripravovala pani Gena Vyskočilová z Prahy, ktorá do kaplnky neskôr venovala zvon s nápisom Mŕtvym na pamiatku a živým pre výstrahu. Tradícia dušičkových stretnutí s venčekmi na krížoch sa zachovala do súčasnosti.
Vlasta Štáflová sa venovala tatranským témam publicisticky, ale aj umeleckými textami, najmä pre deti. Obaja manželia odišli z Tatier r. 1939 a obaja zahynuli v Prahe pri poslednom nálete 17. februára 1945.