Víťazi vzišli z rekordných 77 nominácií

Prešovský samosprávny kraj v spolupráci s Krajskou knižnicou P. O. Hviezdoslava v Prešove spolu s ďalšími regionálnymi knižnicami zrealizovala jubilejný piaty ročník súťaže o Knihu roka PSK. Víťazné knižné tituly sú známe, vzišli z celkovo 77 nominácií. Rozhodovala o nich odborná porota aj čitateľská verejnosť, ktorá si svojho favorita volila prostredníctvom hlasovacích lístkov i sociálnych sietí.

Do piateho ročníka súťaže o titul Kniha roka PSK mohli byť verejnosťou, mestami, obcami, ale aj redaktormi, kníhkupcami a vydavateľmi nominované knihy, ktoré vyšli v roku 2021 a sú tematicky alebo osobou autora textovej či obrazovej časti spojené s Prešovským krajom. Celkovo 77 nominovaných titulov v dvoch kategóriách, a to Krásna literatúra, literatúra pre deti a mládež a Odborná literatúra, hodnotila opäť odborná porota. Zložená bola zo zástupcov Inštitútu histórie, Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií, ako aj Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Prešovskej univerzity v Prešove a  župných knižníc. Jej úlohou bolo posúdiť obsahovú, literárnu, výtvarnú a grafickú stránku kníh, ako i úroveň ich polygrafického spracovania. Víťazné tituly boli ocenené počas slávnostného vyhlásenia výsledkov 25. mája v Centre regionálnych dokumentov Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove.

„Teším sa, že toto podujatie už päť rokov zviditeľňuje knižné diela späté s Prešovským krajom a našich autorov.  Som rád, že náš regionálny knižný trh žije, ale čo je dôležité,  ľudia v našom kraji píšu, ale tiež čítajú. Kniha nielenže dokáže spestriť náš život a formovať naše myšlienky a názory, ale aj vycibriť cit pre vnímanie okolitého sveta o to viac, ak sa viaže k našim koreňom, k nášmu územiu i ľuďom, ktorí tu žijú. Verím, že víťazi tohto ročníka súťaže budú veľkou motiváciou v písaní pre ostatných, ale aj pre čítanie naozaj dobrých a kvalitných titulov,“ vyjadril sa počas vyhlásenia výsledkov Knihy roka PSK 2021 prešovský župan Milan Majerský.

V prvej kategórii Krásna literatúra, literatúra pre deti a mládež vyberala odborná porota víťazov z 31 titulov. Knihou roka 2021 PSK v tejto kategórii sa stalo dielo Poď do rozprávky písané štýlom inštruktážnej rozprávky, autorom ktorého je Dávid Dziak. Na druhom mieste sa umiestnil Anton Marec s historickým titulom Stará Ľubovňa. Trojicu uzatvára Marka Staviarska a jej príbeh o citrónovom dinosaurom kamarátovi z minulosti Akos Avoláš.

Odbornú literatúru, v rámci ktorej bolo prijatých 46 nominácií, rozdelila porota do dvoch podkategórií - na Vedeckú literatúru a Populárno-vedeckú literatúru. Víťazkou prvej sa stala Mária Fedorčáková za titul Civitas nostra Bartfa vocata s podtitulom Správa mesta Bardejov v stredoveku (1320 – 1526). Druhé miesto obsadila monografia početného autorského kolektívu Veľký Slavkov od praveku po súčasnosť a tretie miesto patrí publikácii Dejiny železníc horného Zemplína od autora Juraja Ďurčeka.   Prvenstvo v podkategórii Populárno-vedecká literatúra si odnáša trojica autorov Oto Jalčovik, Michal Sýkora a Peter Vítek za knihu Životné osudy Jozefa Sentivániho. Na druhom mieste sa umiestnila autorka Katarína Chapuis Šutorová za Zamoyské nevesty a tretie miesto patrí Etnografickým zápisníkom Jána Lazoríka: kalendárne zvyky a obrady (zo zbierok Ľubovnianskeho múzea) trojice autoriek Katarína Babčáková, Alžbeta Lukáčová, Monika Pavelčíková. Okrem odbornej poroty si svojich víťazov každoročne volí formou verejného hlasovania aj čitateľská obec. Do verejného elektronického hlasovania a formou hlasovacích lístkov sa v roku 2022 zapojilo 1657 hlasujúcich. V kategórii beletrie obsadila prvé miesto spisovateľka Zuzana Mojzešová s titulom Máme v ambulancii zlatú rybku a kategóriu Odborná literatúra vyhral Krátky encyklopedický slovník Pravoslávia na Slovensku od autorskej dvojice Michal Škurla a Juraj Krivka.

„Prostredníctvom Knihy roka PSK sa regionálne knižnice snažia participovať na propagácii a podpore vydávania regionálnej literatúry. Je veľmi dôležité, aby aj tie reflektovali vydávanie lokálnej literatúry a mohli ju následne priniesť na knižné regály čitateľom,“ uviedla riaditeľka Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove Iveta Hurná. „Spätnou väzbou je pre nás aj samotný nárast záujmu o našu súťaž nielen zo strany odbornej verejnosti, ale aj čitateľskej obce, čo je pre nás mimoriadne motivujúce,“ dodala.

Súťaž knihu roka PSK od roku 2017 organizujú Prešovský samosprávny kraj a knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti v PSK v Prešove, Bardejove, Levoči, Humennom, Poprade, Starej Ľubovni, Svidníku a Vranove nad Topľou. Z nominovaných kníh Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove, ako metodický garant podujatia, pripraví putovnú výstavu, ktorá postupne navštívi všetky župné knižnice.

Daša Jeleňová

hovorkyňa PSK

Kompletné výsledky hlasovania:

Cena poroty - Krásna literatúra, literatúra pre deti a mládež

1. Dávid Dziak – Poď do rozprávky
2. Anton Marec - Stará Ľubovňa a okolie
3. Marka Staviarska – Akos Avoláš

Cena poroty – Odborná literatúra

Podkategória: Vedecká literatúra:

1. Mária Fedorčáková - Civitas nostra Bartfa vocata. Správa mesta Bardejov v stredoveku (1320 – 1526).
2. Marián Soják a kolektív - Veľký Slavkov od praveku po súčasnosť
3. Juraj Ďurček - Dejiny železníc Horného Zemplína

Populárno-vedecká literatúra:

1. Oto Jalčovik, Peter Vítek, Michal Sýkora - Životné osudy Jozefa Sentivániho
2. Katarína Chapuis Šutorová - Zamoyské nevesty
3. Katarína Babčáková, Alžbeta Lukáčová, Monika Pavelčíková - Etnografické zápisníky Jána Lazoríka: kalendárne zvyky a obrady.

Cena verejnosti - Krásna literatúra, literatúra pre deti a mládež

1. Máme v ambulancii zlatú rybku – Zuzana Mojzešová - 288 hlasov
2. Básne z neba Večnosti na zemi – Alexandra Pagáčová - 241 hlasov
3. Posledná kapitola – Andrea Rimová - 108 hlasov
4. Ch. Andersen: Prypovidkŷ – H. Ch. Andersen, Lýdia Budayová, Anna Kuzmiaková - 100 hlasov
5. Babičkine rozprávky skutočné i zabudnuté – Marta Krafčíková - 95 hlasov
6. Cudzincov kabát – Jonathan Gresty - 73 hlasov
7. Akos Avoláš – Marka Staviarska - 72 hlasov
8. Stará Ľubovňa a okolie – Anton Marec - 65 hlasov
9. Príbehy starých Spišiakov perom Alfréda Grosza - Milan Choma (edit.), Gabriela Fülöppová - 64 hlasov
10. Anjel bez krídel – Ján Nagajda - 60 hlasov
11. O chlapcovi, ktorý rozumel psom – Gabriela Futová - 45 hlasov
12. Udatný ježko – Kristína Baluchová - 45 hlasov
13. Ja, Klaudia – Nadežda Varcholová - 36 hlasov
14. Návraty dávnych Vianoc – Pavol Mišenko - 36 hlasov
15. Záhada knižnice na konci ulice – Kristína Baluchová - 36 hlasov
16. Záchranná stanica: Vlčica Luna – Zuzana Štelbaská - 36 hlasov
17. Dedo Amerika a pokaz(dar)ené prázdniny – Ivana Ondriová - 35 hlasov
18. Od Tatier k Dubaju – Kristína Baluchová - 34 hlasov
19. Poď do rozprávky – Dávid Dziak - 33 hlasov
20. Veža zo slonovej kosti – Rastislav Puchala - 33 hlasov
21. Svätý Mikuláš divotvorca na Slovensku – Stanislav Bujda ml. - 24 hlasov
22. Michas – Július Paňko - 16 hlasov
23. Šišidielko – Ľubica Demčáková, Peter Bero - 15 hlasov
24. Hľadanie zmyslu (nad životom cez úvahy, meditácie či eseje) – Jozef Dronzek - 12 hlasov
25. ViaNočná mora z Paríža – Miroslava Grajciarová - 10 hlasov
26. Rozprávky môjho mesta II. – Vladimír Seman - 9 hlasov
27. Muchy na muške – Miroslava Grajciarová - 8 hlasov
28. Tanec smrti – Igor Šabek - 7 hlasov
29. Koronavírus – Martin Vladik - 5 hlasov
30. Bertine hriechy – Jarmila Zacher Pajpachová - 2 hlasy
31. Bertino prekliatie - Jarmila Zacher Pajpachová - 1 hlas

Cena verejnosti – Odborná literatúra

1. Krátky encyklopedický slovník Pravoslávia na Slovensku – Michal Škurla, Juraj Krivka - 394 hlasov
2. Tatranská Javorina: les a človek – Ján Marhefka, Stanislav Mačor, Mikuláš Michelčík, Ján Slivinský, Peter Spitzkopf, Marián Šturcel - 167 hlasov
3. Becherov: Z histórie a kultúry obce Becherov - Ivan Rusinko (zost.) - 88 hlasov
4. Východ v kroji – Elena Sotáková - 78 hlasov
5. 100 šarišských, zemplínskych, rusínskych a rómskych ľudových piesní pre dvoje huslí – Slavomír Kaliňák - 73 hlasov
6. Čaro úsmevu – Vojtech Rušin - 69 hlasov
7. Drevený artikulárny kostol (1717-2017) - Roman Porubän - 68 hlasov
8. Zamoyské nevesty – Katarína Chapuis Šutorová - 54 hlasov
9. Krásna Lúka – Jozef Kušnír - 53 hlasov
10. Moje návraty – Ján Birčak - 40 hlasov
11. Dejiny železníc Horného Zemplína – Juraj Ďurček - 40 hlasov
12. Irena Medňanská a slovenská hudobná pedagogika – Slávka Kopčáková - 39 hlasov
13. Hrady a kaštiele v okolí Prešova (turistický bedeker) - Branislav Švorc - 36 hlasov
14. Ženy hradu Ľubovňa – Daniela Reľovská a kolektív - 31 hlasov
15. Rómsky svet cez objektív Jozefa Kolarčíka–Fintického – Ľuboš Olejník, Zuzana Andrejová - 27 hlasov
16. Etnografické zápisníky Jána Lazoríka: kalendárne zvyky a obrady – Katarína Babčáková, Alžbeta Lukáčová, Monika Pavelčíková - 26 hlasov
17. Ľubica I. – Zuzana Kollárová a kolektív - 26 hlasov
18. Prícestné kríže a kríže v záhradách obce Banské – Anna Guziová-Blanárová - 26 hlasov
19. Stratené skvosty lemkovskej architektúry – Mychajlo Syrochman, Jaroslav Džoganík - 24 hlasov
20. Draho vykúpená sloboda – Marcel Maniak - 24 hlasov
21. Majster Pavol a jeho oltár – Mária Novotná - 23 hlasov
22. Civitas nostra Bardfa vocata: Správa mesta Bardejov v stredoveku (1320 – 1526) – Mária Fedorčáková - 19 hlasov
23. Disciplinované mesto: Zásahy politiky do verejného priestoru na Slovensku (1938 – 1945) - Patrícia Fogelová, Martin Pekár - 19 hlasov
24. Slová vekom odviate – Michal Molnár - 18 hlasov
25. Mystéria viery III: Redemptoristi v Stropkove v rokoch 1921 – 2021 – Daniel Atanáz Mandzák - 16 hlasov
26. Napred: Národný zábavník mládeže slovenskej na rok 1871 – Kolman Banšell, Pavol Országh - 16 hlasov
27. Solivar: Fragmenty zo života pod Varheďom – Peter Krajňák ml. a Peter Krajňák st. - 15 hlasov
28. Ako sa číta architektúra - Imrich Pleidel (zost.) - 14 hlasov
29. Ľubica II. – Zuzana Kollárová a kolektív - 14 hlasov
30. P/r/ózy po roku 2000 – Marta Součková - 14 hlasov
31. Hovoria o nich pramene II. – Ľudovít Billý - 13 hlasov
32. Foucault: Od starosti o seba k estetike existencie a ešte ďalej – Vladislav Suvák - 12 hlasov
33. Životné osudy Jozefa Sentivániho – Oto Jalčovik, Peter Vítek, Michal Sýkora - 11 hlasov
34. Krížová cesta: 14 Zastavení – Jozef Dronzek, Roland Wittner - 9 hlasov
35. Medzi troma hranicami: Fragmenty Svetovej vojny v Snine a okolí – Ján Bocan - 9 hlasov
36. Forbasy: Čo (ne)vieme o minulosti dediny, jej predkoch a dialekte – Judita Leščinský - 8 hlasov
37. Paleta prírody a pamiatok – Gabriela Bodnárová (zost.), Jaroslav Šleboda (text) - 8 hlasov
38. Snina v časoch Veľkej vojny: Spomienky poľného kňaza Ireneja Kontratoviča – Radovan Vrabeľ - 7 hlasov
39. Zbierky rozprávajú: Stretnutia s minulosťou Starej Ľubovne – Katarína Chapuis Šutorová, Natália Hrebíková, Michaela Haviarová, Radovana Rabíková - 7 hlasov
40. Galandovci a ich znaková interpretácia reality – Anna Ondrušeková (edit.), Milan Mazúr, Elena Porubänová, Marcela Krajňáková (texty) - 6 hlasov
41. Veľký Slavkov od praveku po súčasnosť - Marián Soják a kolektív - 6 hlasov
42. Otakar Štáfl: český umelec v Tatrách – Anna Ondrušeková, Marcela Krajňáková - 3 hlasy
43. Štrba: Šport je trvalým fenoménom Štrbského Plesa – Peter Chudý, Michal Sýko - 3 hlasy
44. Moja cesta: Mons. Ján Gajdoš – Martin Kutný - 2 hlasy
45. Krížová cesta: 14 Zastavení, Skladby pre organ – Roland Wittner - 1 hlas
46. Sandecko-spišské zošity – Kolektív autorov - 1 hlas

Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou a Prešovský samosprávny kraj v rámci projektu VRANOVSKÉ KNIHODNI vyhlasujú tradičnú celoslovenskú súťaž o najlepšiu komiksovú prácu s názvom „KOMIKSIÁDA ALEBO KOMIKSOM K ČÍTANIU“. V tomto roku uskutočníme už 10. ročník súťaže, ktorá  je určená žiakom a študentom vo veku 9 – 18 rokov. Práce budú hodnotené v jednotlivých vekových kategóriách a dôraz sa kladie na originalitu a rôznorodosť  komiksov. Súčasťou bude výstava víťazných komiksových prác v priestoroch knižnice. Zasielanie prác do súťaže je možné do 16. septembra 2022 vo formáte max. A3.

9. ročník duchovno-kultúrneho festivalu Dni Spišského Jeruzalema

„Rok Rodiny Amoris Laetitia“

Bohatá história i jedinečné prírodné danosti lokality Spišský Jeruzalem ponúkajú priestor na modlitbu, meditáciu, či obdivovanie prírodných krás. Vzácnu kalváriu zo 17. storočia bude koncom mája návštevníkom približovať ďalší, už 9. ročník duchovno-kultúrneho festivalu Dni Spišského Jeruzalema. Program tohto ročníka sa nesie v duchu projektu pápeža Františka „Rok Rodiny Amoris Laetitia“ a dáva viac priestoru aktivitám, zameraným na rodiny. Spišská Kapitula, Spišský Jeruzalem a mesto Spišské Podhradie tak počas trojdnia 27. – 29. mája 2022 ponúknu návštevníkom množstvo podujatí, v rámci ktorých budú mať možnosť spoznať historickú pamiatku, prírodné krásy, ale ponúknu aj priestor na oddych, zastavenie a zamyslenie, či utuženie vzájomných rodinných vzťahov.

Nosnú časť programu tvoria duchovné podujatia – v piatok pobožnosť krížovej cesty v priestoroch Spišského Jeruzalema a v sobotu pútnická sv. omša rovnako pod holým nebom. Zaujímavým spestrením bude evanjelizačný večer s katechézou k Roku rodiny a nočné meditácie nad tajomstvom Bielej soboty v Kaplnke Svätého Kríža v sobotu. Kultúrnu zložku programu tvorí niekoľko zaujímavých podujatí: koncerty organovej, či gospelovej hudby, ale aj zborové vystúpenie. Návštevníkov iste zaujme scénické stvárnenie pašiových udalostí v priestoroch Biskupskej záhrady v Spišskej Kapitule a ďalšie zaujímavé podujatia. Kultúrnym vrcholom tohto ročníka bude koncert známej gospelovej speváčky Simy Magušinovej, ktorý sa uskutoční v sobotu. V programe nebudú chýbať tradičné a obľúbené terénne exkurzie po Spišskom Jeruzaleme, počas ktorých sa návštevníci oboznámia so vzácnosťami lokality z hľadiska histórie, fauny, flóry a geológie.

Program je doplnený o sprievodné podujatia – malým i veľkým návštevníkom budú k dispozícii tvorivé dielne, skautský dvor s aktivitami pre deti, či terénna hra pre rodiny, výstava v mestskej galérii, turistický vláčik a ďalšie zaujímavosti. Návštevníci si môžu Spišský Jeruzalem prezrieť aj z konského povozu, či „z neba“. Súčasťou zaujímavého programu totiž budú aj kotvené lety balónom nad lokalitou.

Spišský Jeruzalem je kalvária, nachádzajúca sa v bezprostrednej blízkosti Spišskej Kapituly. Vznikala v rokoch 1666 – 1675 pod vplyvom jezuitskej spirituality a pod vedením vtedajšieho spišského prepošta Juraja Báršoňa (Bársony). Ide o typologicky jedinečnú architektonickú pamiatku, barokovú sakrálnu krajinu, ktorá zobrazuje staroveké mesto Jeruzalem v krajine pomocou zastavení Via dolorosa. Nájdeme tu Poslednú večeru (Katedrála sv. Martina), Herodesov palác (Kaplnka sv. Rozálie), Pevnosť Antóniu (Kaplnka sv. Františka Xaverského) a Golgotu s Božím hrobom (Kaplnka Svätého Kríža na Sivej Brade). Lokalita je vzácna aj svojimi prírodnými danosťami a ako súčasť Spišskopodhradských travertínov je chránená pamiatkovými zákonmi i legislatívou o ochrane prírody.

Organizátormi projektu sú Košický samosprávny kraj, Prešovský samosprávny kraj, Spišské biskupstvo, Mesto Spišské Podhradie a Združenie obcí Spišský hrad – Podbranisko. Hlavným koordinátorom festivalu je Spišské kultúrne centrum a knižnica Spišská Nová Ves, kultúrne zariadenie KSK. Partnersky sa na tohtoročnom podujatí podieľajú Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus, Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska Prešov, Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni a Podtatranské osvetové stredisko v Poprade.

Zdroj: Mgr. Vladimír Olejník, PhD., člen Programovej rady festivalu,

Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.