História knižnice

História knižnice

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Podtatranská knižnica v Poprade je verejnou regionálnou knižnicou univerzálneho typu, ktorá zároveň plní funkciu mestskej knižnice. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako koordinačné, bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc okresov Poprad, Kežmarok a Levoča.
     Prvá písomná správa o existencii knižnice v Poprade sa zachovala z roku 1925. Zmieňuje sa o zvolení knižničnej rady podľa nariadenia Okresného úradu v Poprade. Knižnica bola umiestnená  v zasadačke Mestského domu a obsahovala asi 150 zväzkov kníh. Po roku 1945 prešla knižnica do správy Zväzu slovenskej mládeže. O dva roky neskôr, v roku 1947, bola premenovaná na Verejnú knižnicu.
     Okresná ľudová knižnica v Poprade vznikla 1. Júla 1952 na základe uznesenia Rady Okresného národného výboru v Poprade. Riaditeľkou knižnice sa stala Oľga Mimránková (1. 7. 1952 - 1. 5. 1972). V tom čase obsahovala 3 944 zväzkov kníh a evidovala 292 čitateľov. Okrem poskytovania knižničných služieb knižnica od roku 1954 pripravovala v spolupráci s miestnym ochotníckym divadelným súborom NAPRED literárne večery v réžii profesora Bruna Ripku. V roku 1958 sa  po prvýkrát uskutočnila beseda  s básnikom Vojtechom Mihálikom, Ctiborom Štítnickým a s Alexandrom Matuškom . Spolupráca a stretnutia so spisovateľmi sa stali neoddeliteľnou súčasťou práce knihovníka.  
V súlade s požiadavkami, ktoré stanovil Zákon o jednotnej sústave knižníc č. 53/1959, dostala aj štruktúra knižnice novú tvár. Knižnica sa stala metodickým centrom pre ľudové knižnice v okrese. Postupne sa zriaďovali samostatné pracoviská - metodické a ekonomické oddelenie, oddelenie pre deti a mládež a oddelenie pre dospelých.  V roku 1962 bol vyčlenený  pracovník na bibliografickú činnosť, organizačne začlenený do metodicko-bibliografického oddelenia. Začala sa systematicky rozvíjať práca s regionálnou literatúrou. V tom istom roku sa knižnica presťahovala do nových priestorov v dome Závodného klubu ROH Vagónky Poprad. Knižnica uzavrela dohodu s Ústrednou ekonomickou knižnicou v Bratislave o požičiavaní vysokoškolských skrípt.   
     Začiatkom 70. rokov vznikli prvé pobočky knižnice. 1. mája 1972 došlo k zmene v riadení knižnice. Na poste riaditeľky knižnice vystriedala Oľgu Mimránkovú  Katarína Martonová (1. 5. 1972 - 1. 6. 1991). V tom čase už knižnica evidovala  49 281 zväzkov kníh, 3 834  čitateľov a 96 293 výpožičiek. Veľký zlom  v práci knižníc nastal budovaním strediskového systému siete knižníc, v okrese Poprad ho tvorilo 16 strediskových knižníc, prostredníctvom ktorých Okresná knižnica zabezpečovala nákup literatúry pre ľudové knižnice v okrese  formou ústredného doplňovania knižničných fondov.  
V roku 1973 bolo vybudované samostatné oddelenie politickej literatúry Okresnej knižnice v Poprade, práca ktorého sa koncentrovala na spoločenské vedy, najmä oblasť politiky a straníckej práce. Súčasťou oddelenia sa stala bibliografia. Pre túto etapu je charakteristické vydávanie bibliografických letákov a súpisov. Začal sa realizovať projekt súbežnej regionálnej bibliografie, výsledkom ktorého boli Bibliografické ročenky okresu Poprad.
     V roku 1975 sa uskutočnila 1. Okresná čitateľská konferencia. V tomto období knižnica pripravovala aj stretnutia mládeže so slovenskými a českými básnikmi, účastníkmi Wolkrovej Polianky. Pri knižnici pracoval bábkový súbor, ktorý sa umiestnil na 1. mieste v okresnej súťaži ochotníckych bábkových súborov.
     V marci 1977 sa knižnica presťahovala do nových priestorov na sídlisku Západ, v ktorých sídli dodnes. Priestory neboli vybudované pre účely knižnice, no v porovnaní s predchádzajúcim umiestnením predstavovali podstatnú zmenu. V tom istom roku bola zriadená prvá pobočka na sídlisku Juh I, v roku 1983  pobočka na ZDŠ na ulici Tajovského.
V tomto období knižnica evidovala už 108 715 zväzkov knižničných dokumentov, 8 922 čitateľov a 294 470 výpožičiek.  
Organizovali sa hodiny informačnej výchovy pre materské, základné, stredné a učňovské školy. 
     V roku 1978 bola knižnica hostiteľom účastníkov 44. kongresu IFLA.
      Od roku 1982 pracuje pri Okresnej knižnici Klub začínajúcich autorov. 
Pracovníčky knižnice realizovali Týždeň detskej knihy, neskôr Okresný knihovnícky týždeň, účastníkmi ktorých bolo množstvo domácich i zahraničných spisovateľov, napr. Jordan Milev, Grozdan Olujičová, František Nepil, Ondřej Neff a ďalší. Organizovali rôzne súťaže, napr. okresná súťaž Knižnica mládeži - mládež knižnici, ktorá bola vyhlásená pre stredné školy a stredné odborné učilištia na 10. Okresnej čitateľskej konferencii. Známym bol aj Týždeň prázdnin v knižnici. Knižnica bola nositeľkou viacerých, na vtedajšiu dobu prestížnych ocenení. 
     V roku 1985 dostala Okresná knižnica v Poprade do užívania ďalšie priestory - meštiansky dom z polovice 16. storočia v historickej časti Popradu v Spišskej Sobote, kde sa vybudovalo  oddelenie umenia,  pobočka knižnice a klubová čitáreň.
 Rok 1989  znamenal začiatky zavádzania automatizácie do knižničných činností - spracovanie špeciálnych dokumentov na PP 06.
 O rok neskôr knižnica vydala prvý zväzok dnes už známej edície Tatranských listov.
     Po rozpade strediskového systému knižníc v Okresnej knižnici pracuje Kooperačné združenie knižníc . 1. 6.  1991  sa stala riaditeľkou knižnice Mgr. Anna Balejová ( 1. 6. 1991 - ).  V tom čase boli knižnice delimitované pod miestne a mestské samosprávy, čo ovplyvnilo rozsah a zameranie metodickej činnosti Okresnej knižnice v Poprade. Knižnica pokračovala v doplňovaní knižničných fondov ľudových knižníc na základe dohôd s predstaviteľmi samospráv. Nakúpené knihy dodnes expeduje do knižníc odborne spracované.
V tom istom roku vydalo MK SR Zriaďovaciu listinu Okresnej knižnice v Poprade a štatút knižnice, ktorým upresnilo poslanie a funkciu knižnice, formulovalo jej základné úlohy a organizačné členenie. Knižnica, ako samostatný právny subjekt bola priamo riadená MK SR. Následkom spoločenských zmien a reštitúcií majetku došlo k zrušeniu niektorých pobočiek knižnice. Knižnica mala v správe budovu, v ktorej boli v podnájme rôzne výrobné prevádzky, ktoré boli zaradené do malej privatizácie, čomu sa podarilo zabrániť, a tak knižnica získala priestory pre svoju činnosť. Zlúčením oddelenia politickej literatúry a oddelenia náučnej literatúry sa v týchto priestoroch vybudovalo nové oddelenie náučnej literatúry, študovňa všeobecnej a regionálnej literatúry a čitáreň časopisov. V knižnici sme zaznamenali pokusy s podnikateľskými aktivitami: videopožičovňa, antikvariát, predaj tlačív pre súkromných podnikateľov, libresso a pod., ktoré boli postupne zrušené. V súvislosti so spoločenskými zmenami došlo k vyraďovaniu multiplicitnej politickej literatúry. Uvedené skutočnosti, ako i prudký nástup iných možností  kultúrneho, informačného, vzdelávacieho procesu a prežívania voľného času, zapríčinil pokles hlavných ukazovateľov činnosti knižnice.
V roku 1992 knižnica evidovala 120 726 zväzkov knižničných dokumentov, 5 463 čitateľov a 183 298 výpožičiek.  V tom istom roku knižnica začala poskytovať služby nevidiacim a slabozrakým používateľom vybudovaním pobočky Ústrednej knižnice pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči.
Uskutočnili sa stavebné úpravy v knižnici, vybudoval sa bezbariérový vstup do knižnice.   
     Presťahovaním náučného oddelenia do budovy , v ktorej  je aj oddelenie pre deti a mládež a oddelenie krásnej literatúry pre dospelých, sa vytvorili podmienky pre vybudovanie  lokálnej počítačovej siete. Postupne došlo k automatizácii všetkých knižničných činností, čo podstatne ovplyvnilo kvalitu poskytovaných služieb a vydavateľskej činnosti knižnice.
    V roku 1994 bola otvorená nová pobočka knižnice na sídlisku Juh III, ktorej činnosť je zameraná na prácu s detským čitateľom.
V tom istom roku sa v knižnici konal celoslovenský seminár na tému Public Relations v knižniciach, o rok neskôr seminár pre detských knihovníkov.
Záujem verejnosti o knižničné služby opäť vzrástol. V roku 1996 knižnica evidovala 141 291 zväzkov, 10 782 čitateľov a 382 130 výpožičiek.  Prírastok knižničných jednotiek bol 7 075 zväzkov.  
           1. júla 1996 Ministerstvo kultúry SR zriadilo regionálne kultúrne centrum v Poprade - Podtatranské kultúrne centrum a vydalo zriaďovaciu listinu. Knižnica stratila právnu subjektivitu a stala sa špecializovaným odborným útvarom centra pod názvom Podtatranská knižnica v Poprade. Knižnica uskutočnila ďalšie organizačné zmeny, bibliografia sa stala samostatným organizačným úsekom ako Útvar bibliografickej, informačnej a vydavateľskej činnosti. Tlačou vyšiel tretí zväzok Tatranských listov a zborník prác členov Klubu začínajúcich autorov. 
      Právnu subjektivitu knižnica znovu získala zrušením Podtatranského kultúrneho centra a  zriadením Podtatranskej knižnice v Poprade 1. apríla 1999 na základe Rozhodnutia Krajského úradu v Prešove. Podtatranská knižnica v Poprade poskytuje knižničné a informačné služby. Plní funkciu koordinačného, metodického, bibliografického a vzdelávacieho strediska knižníc v územnom obvode regiónu /okresov Poprad, Kežmarok a Levoča/.
1. apríla 2002 na základe zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky  a o samospráve vyšších územných celkov,  Prešovský samosprávny kraj zriaďuje Podtatranskú knižnicu v Poprade a vydáva jej zriaďovaciu listinu, ktorá vymedzuje jej základné poslanie a predmet činnosti. Majetok štátu v správe knižnice prechádza do vlastníctva samosprávy. 
V tom istom roku bola knižnica spoluorganizátorom medzinárodného podujatia pod názvom „Kolokvium českých, moravských a slovenských bibliografov“ v Spišskej Sobote. Tlačou sme vydali Tatranské listy  Gustáva Zechentera Laskomerského a pre veľký záujem dotlač  Tatranských listov Jiřího Wolkera a Franza Kafku.  Výskumná práca a samotné vydávanie Tatranských listov prispeli k vytvoreniu pamätníka Franza Kafku v Tatranských Matliaroch a Maše Haľamovej na Štrbskom Plese. 
Podtatranská knižnica v Poprade sa zapája do projektu Partnerská knižnica Parlamentnej knižnice NR SR s cieľom sprostredkovať aktuálne informácie  a materiály o činnosti parlamentu. Knižničné práce sú už plne automatizované na všetkých oddeleniach a pobočkách knižnice.
V roku 2002 knižnica evidovala 127 227 zväzkov,  9 895 čitateľov a 378 435 výpožičiek.  Prírastok knižničných jednotiek bol 3 003 zväzkov.  

 V roku 2004 sa knižnica zapája do celoslovenského informačného systému KIS3G, je spoluorganizátorom vyhodnotenia celoslovenskej autorskej literárnej súťaže  Wolkrova Polianka 2004 v Poprade. Nadviazali sme spoluprácu s Poľskom na výmenu informácií a tlačených materiálov z oblasti Tatier (neskôr na web stránkach knižnice – „poľská knižnica“). Uskutočnil sa II. Memoriál Franza Kafku.
Vypracovali sme projekt na stavebné povolenie na „Opravu a nadstavbu knižnice“ z Regionálneho operačného programu ŠF EU cez Rozvojovú agentúru PSK Prešov.

V roku 2005 sme zriadili  internetovú študovňu. 
Nadácia pre deti Slovenska - realizácia podporeného projektu z grantového systému Hodina deťom.
Rekonštrukcia prednej steny ;vymurovanie múrika a výmena sklenenej steny za plastové okná; výmena okien za plastové z južnej strany objektu na Podtatranskej ul.,čím sa výrazne zlepšili pracovné podmienky aj pohoda čitateľov.

V roku 2006 sa uskutočnili 3. Tatranské bibliografické dni - prezentácia bibliografie Ivana Bohuša v Tatranskej Lomnici za účasti riaditeľa Národného bibliografického ústavu SNK v Martine, účastníkov z Čiech a Poľska.
Vydali sme katalógu z výstavy regionálnych výtvarníkov pri príležitosti 750. výročia písomnej zmienky o Spišskej Sobote "Spišsko-sobotské reflexie v tvorbe výtvarníkov regiónu.
Uskutočnil sa 1. ročník súťaže pre triedne kolektívy 7. a 8. ročníkov základných škôl.

V roku 2007 sme uskutočnili  4. Tatranské bibliografické dni, ktoré boli určené novinárom a knihovníkom a boli zamerané na digitalizáciu periodík. Prednáška: Doc. Miloš Kovačka,PhD. 
Rekonštrukcia kúrenia v objekte na Podtatranskej ulici.
Verejný internet  v knižniciach SR - projekt Ministerstva kultúry SR a SNK v Martine s podporou Európskej únie – bezplatný prístup verejnosti na internet – osem pracovných staníc.
Uskutočnila sa konverzia dát z Librisu do KIS 3 G Virtua, preškolenie zamestnancov na prácu v novom systéme, internetizácia všetkých pracovísk.
Projekt „Tatry v umeleckej literatúre“. 

2008
Zateplenie a oprava fasády knižnice na Podtatranskej ulici.
Ochrana knižničného fondu - inštalácia bezpečnostných elektronických brán.
Medzinárodný seminár "Komunitná knižnica"- 1. Ročník.
Web stránka knižnice v systéme Joomla.
"Žijú medzi nami"  (začiatok mesačného cyklu stretnutí s regionálnymi osobnosťami).
1. ročník súťaže  "O najlepší školský časopis".
Slovenský čitateľský maratón - Čítajme si - 1. Ročník.

2009 
Realizačný projekt na "Obnovu a nadstavbu objektu" na Podtatranskej ulici - projekt z ROP na ŠF EU cez RRA PSK. 
Knižnica sa zameriava na komunitné aktivity. 
Realizačný projekt na opravu meštianskeho domu - knižnice v Spišskej Sobote.
Kurzy práce s počítačom pre seniorov.

 2010
Rekonštrukcia kúrenia v Spišskej Sobote – vybudovanie vlastnej kotolne.
Seminár pre školských knihovníkov regiónu a seminár  o živote a diele Timravy a E.M. Šoltésovej s prednáškou VŠ učiteľa.
Katalóg poľskej literatúry  v elektronickej podobe.
Digitálna knižnica Tatry v literatúre.
Vydanie a uvedenie do života personálnej bibliografie Antona Rákaya.
Spolupráca s Českým centrom pri realizácii medzinárodného projektu Noc literatúry.

 2011
Obnova pobočky Juh 1 - príjemné prostredie pre čitateľov (nový nábytok a podlahová krytina, vertikálne žalúzie, vymaľovanie priestorov). 
Bibliobox - skvalitnenie služieb používateľom knižnice, možnosť vrátenia kníh v čase, kedy je knižnica zatvorená.
Podaný a schválený projekt  na "Obnovu a nadstavbu objektu" na Podtatranskej ulici - projekt na ŠF EU cez RRA PSK.
Vydanie a uvedenie do života personálnej bibliografie Viery Švenkovej.

 2012
Dni detskej knihy v Poprade „Kniha na ceste“ v spolupráci s Bibianou – medzinárodný dom umenia pre deti Bratislava.
Výber dodávateľa stavby projektu  na "Obnovu a nadstavbu objektu" na Podtatranskej ulici - projekt na ŠF EU cez RRA PSK.
Súťaž seniorov v prednese poézie a prózy, aj vlastná tvorba – druhý ročník. 
Vydanie a uvedenie do života personálnej bibliografie Augustína Kuchára. 
Krst knihy Mikuláša Argalácsa „Povesti zo Spišskej Soboty“.
Ďakovný list primátora mesta Poprad zamestnancom knižnice „za dlhoročnú prácu, ktorou prispeli k rozvoju kultúrno-literárnej oblasti mesta a za neustále rozširovanie služieb pre čitateľov“.

 V súčasnosti (2011) knižnica eviduje 143 442 knižničných jednotiek, 10 217 používateľov a 398190 výpožičiek.  Ročný prírastok knižničného fondu je 4 137 knižničných jednotiek.           
Organizačne sa člení na:
- Úsek riaditeľa.
- Úsek metodickej a koordinačnej činnosti.
    Metodicky riadi a usmerňuje knižnice troch okresov, čo predstavuje spolu 80 knižníc. Na základe dohôd zabezpečuje nákup a spracovanie knižničného fondu. 
- Úsek ekonomicko-technickej činnosti.
- Úsek bibliografickej, informačnej a vydavateľskej činnosti.
Zameriava sa hlavne na spracovanie súbežnej regionálnej bibliografie /Poprad, V. Tatry, Kežmarok a Levoča/, rešerší a na regionálnu biografistiku a tvorbu autorít / spracovanie a vydávanie Tatranských listov - Franz Kafka, Jiří Wolker, Janko Silan, Maša Haľamová... , profilov regionálnych osobností a biografického slovníka osobností okresu Poprad/, personálnych a tematických bibliografií.
- Úsek knižničných a informačných fondov.
- Úsek knižničných a informačných služieb.
Knižničné a informačné služby poskytuje v centre knižnice /sídlisko Západ/  v oddelení pre deti a mládež, oddelení krásnej literatúry pre dospelých /súčasťou je pobočka pre slabozrakých a nevidiacich/ a oddelení náučnej literatúry. Používateľom knižnice je k dispozícii čitáreň so 128 titulmi novín a časopisov  a 15 miest na sedenie, regionálna študovňa a všeobecná študovňa s dvomi PC s využitím multimédií a internetu , s kapacitou 25 miest.
 Knižnica má tri pobočky v okrajových častiach mesta:
- Pobočka Spišská Sobota s univerzálnym knižničným fondom. V priestoroch meštianskeho domu s renesančným arkierom je aj oddelenie umenia, pracovníčky ktorého pravidelne 
organizujú výstavy regionálnych umelcov, prevažne výtvarníkov, uskutočňujú stretnutia s umelcami, gramokoncerty, hodiny muzikoterapie a iné. 
- Pobočka Juh I  s univerzálnym knižničným fondom.
- Pobočka Juh III zameraná na prácu s detským používateľom.
Pracovníčky služieb ročne uskutočnia okolo 600 rôznych podujatí, z čoho 39 % tvorí informačná výchova. Využívanie multimédií a internetu sa stáva samozrejmosťou.
Knižnica je členom Slovenskej asociácie knižníc, Spolku slovenských knihovníkov a IAML.

Navšívili nás:
2002  Peter Karpinský
          Gabriela Futová
          Viera Švenková
          Nora Selecká
          Daniel Damer – redaktor STV
2003  Ján Navrátil
          Anton Rákay
          Andrej Štiavnický      
          Anton Marec
          Gabriela Futová
          Milka Zimková     
          Paula Sabolová
          Viera Švenková
          Pavol Hudák
2004  Alžbeta Verešpejová
          Pavel Dvořák
          Roman Brat
          Edita Šipeky
         Ján Buzássy
         Ján Majerník
         Rudolf Dobiáš
         Igor Hochel
         Jozef Leikert
         Ireney Baláž
         Ján Zambor
         Jozef Mihalkovič
         Ján Gavura
2005 Ján Uličiansky
         Viera Švenková
         Rudolf Dobiáš
         Augustín Maťovčík
         Koloman Kertész Bagala
         Daniela Faktorová   
2006 Pavel Dvořák
         Erika Matonoková
         Petra Nagyová Džerengová
         Anna Olšovská
2007 Ružena  Anďalová
          Anton Marec
          Jozef Pavlovič
          Tibor Ferko
          Ján Milčák
2008 Milan Igor Chovan
        Renáta Bočkayová - Vaseková
        Jozef Žarnay
        Pavol Janík
        Ireney Baláž
2009 Pavol Dvořák
        Mária Hamzová
        Viera Švenková
        Pavol Hudák
        Ján Petrík
        Igor Hochel
        Erik Ondrejička
2010 Kamila Strelková
        Ivona Březinová
        Pavol Hudák
        Katarína Koščová, Maruška Kožlejová
        Evita (Eva Urbaníková)
        Alžbeta Verešpejová
       Jana Pronská
       Martina Solčanská
       Roman Brat
       Peter Holka
       Anton Rákay
       Jozef Banáš
       Rasťo Piško
       Milka Zimková, Viera švenková, Paula Sabolová
      Ján Zambor, Igor Hochel, Rudolf Jurolek
2011 Michal Knitl
        Drahoslav Machala
        Peter Gajdošík
        Marta Fartelová, Daša Čejková
        Jozef Žarnay
        Katarína Koščová, Maruška Kožlejová
        Ildikó Csölleová
       Viera Švenková

2012
Dni detskej knihy:
1. Ján Bábik – MKSR
2. Július Balco
3. Jozef Banyák
4. Roman Brat
5. Eva Cíferská
6. Gabriela Dittelová
7. Ľubica Ďurišinová - MKSR
8. Petra Fulopová
9. Marta Hlušíková
10. Eva Hornišová
11. Tibor Hujdič
12. František Jurišič
13. Peter Karpinský
14. Martin Kellenberger
15. Ľubica Kepštová
16. Drahoslav Machala
17. Juraj Martiška
18. Ján Milčák
19. Katarína Minichová
20. Ondrej Nagaj
21. Vanda Raymanová
22. Toňa Revajová
23. Radoslav Rusňák
24. Ivan Szabó
25. Valentín Šefčík
26. Jana Šimulčíková
27. Peter Tvrdoň
28. Rudolf Urc
29. Timotea Vráblová
30. Daniela Zacharová

      Denisa Fulmeková
      Gustáv Murín
      Pavol Jančok
      Toňa Revajová
      Erik Ondrejička
      Jozef Banáš
      Stella Brix
      Pavel Dvořák
      Viera Švenková
      Bea Bazalová  
      Augustín Kuchár
      Silvester Lavrík

September roku 2013 – realizácia schváleného projektu  Regionálneho operačného programu 3.1 ŠF EÚ - Pamäťové a fondové inštitúcie - „Obnova a nadstavba objektu Podtatranskej knižnice v Poprade“.
Stavebné práce začali rozoberaním a búraním pôvodnej rovnej strechy a vypratávaním vnútorného priestoru knižnice, čo znamenalo zviazať knižničný fond do balíkov, uložiť do prepraviek, náučnú literatúru uložiť na palety, zafóliovať a odniesť do zapožičaných priestorov bývalej pošty na sídlisku Západ v Poprade, väčšiu časť previesť do skladov Chemosvitu vo Svite (asi 90 tisíc zväzkov kníh, plus časopisy, techniku, nábytok...). A to sme mali naplánované sťahovanie len v rámci objektu knižnice po etapách! Všetko sme mali nasťahovať do jednej časti knižnice, zatiaľ druhú časť, vrátane priestorov prevádzky polotovarov mali stavbári zrekonštruovať, následne sa nasťahovať do nového a prestavať druhú časť. Ale človek mieni a nepredpokladané okolnosti menia. Po odkrytí strechy (tu sa objavili nepredpokladané skutočnosti), do priestorov celého objektu zatekalo, zaplesneli steny, nuž začalo veľké sťahovanie. Klobúk dolu, čo zvládli zamestnanci knižnice!
Po odovzdaní celého staveniska firme, ktorá realizovala prestavbu, sme si zriadili dočasné pracoviská na jednotlivých pobočkách knižnice, kde fungovali knižničné služby, ekonomika, bibliografia, metodika a akvizícia knižničného fondu.
Vo februári 2014 sme čistili a upratovali dokončené časti knižnice, sťahovali knihy a zariadenia z prenajatých skladov, zatiaľ čo stavbári pracovali na ostaných oddeleniach a pracovniach až do júna roku 2014.
Máj - jún 2014 – zariaďovanie knižnice novým vnútorným vybavením – nábytkom, technikou, roztrieďovanie kníh, vyraďovanie opotrebovaných kníh, zároveň lepenie štítkov 3M – RFID do každej knihy a následná konverzia. Takto sme spracovali 80 tisíc kníh, ktoré sme zároveň triedili podľa jednotlivých druhov a vedných odborov a následne uložili do políc. Nasledovalo zaškolenie zamestnancov do práce s novým systémom, uskutočňovali sme práce súvisiace so sprístupnením knižnice – nové triedniky do políc, informačný systém – orientačné tabule, estetizácia priestorov...
Zrekonštruovanú knižnicu sme slávnostne otvorili 30. júna 2014.
    Pre našich čitateľov, používateľov prestavba priniesla určité zmeny a novinky.
Knižnica má jeden centrálny vchod, celý priestor je otvorený. Od jedného výpožičného pultu majú čitatelia prístup ku všetkým druhom literatúry (od kníh pre najmenších čitateľov s kútikom na hranie, cez beletriu pre dospelých až po náučnú literatúru), do študovne, čitárne a k internetu. Okrem nového nábytku – šatne, výpožičného pultu, regálov, stolíkov, pohodlných kresiel, obľúbených farebných sedacích vakov a rôznych taburetiek, pribudlo nové technické zariadenie, ktoré  urýchli celý proces práce s knihou - vyhľadávanie, správne zaradenie kníh do regálov, vrátenie a požičanie viacerých kníh naraz aj samotným požívateľom knižnice (samoobslužný systém), zjednoduší a urýchli  celý proces manipulácie s knihou, zároveň zabezpečí lepšiu ochranu knižničného fondu.  V študovni pribudlo napojenie WIFI, ktoré umožní čitateľom používanie vlastných technických zariadení.  Stavebnými úpravami vznikla nová spoločenská miestnosť s pódiom a s kapacitou 100 ľudí, so závesným systémom na výstavy, reprezentatívny priestor na realizáciu kultúrno-spoločenských a vzdelávacích podujatí, na stretávanie sa komunít s rôznymi záujmami, na zmysluplné prežívanie voľného času aj pri kávičke a spoločenských hrách, k čomu prispieva i celkovo krajšie, modernejšie a príjemnejšie prostredie.
     Splnil sa jeden veľký knihovnícky sen, za čo ďakujeme všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom pričinili k úspešnému zrealizovaniu projektu!

      Tešíme sa na stretnutia s našimi čitateľmi pri knihách, na výstavách, besedách a na ďalších podujatiach!

 

O knižnici

Podtatranská knižnica v Poprade je verejnou regionálnou knižnicou univerzálneho typu, ktorá zároveň plní funkciu mestskej knižnice. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako koordinačné, bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc okresov Poprad, Kežmarok a Levoča.

©2020 Podtatranská knižnica v Poprade. All Rights Reserved.

Hľadať